Podmienky pre získanie certifikátu psychoterapeuta v EU a SR.
Psychoterapia je nezávislá, slobodná profesia a samostatná vedecká disciplína, zabezpečujúca a garantujúca multiplicitu psychoterapeutických metód, ktorú vykonávajú kvalifikovaní psychoterapeuti. Vzdelávanie v psychoterapii sa vykonáva na pokročilej, kvalifikovanej a vedeckej úrovni prostredníctvom výcvikov a získavajú sa ním teoretické znalosti a praktické zručnosti nevyhnutné pre vedenie psychoterapeutického procesu. K odbornej príprave na psychoterapeutickú prácu s klientom-pacientom sa pristupuje na základe vstupnej pregraduálnej kvalifikácie, najmä v humanitných a sociálnych vedách. Úplný psychoterapeutický výcvik zahŕňa teóriu, vlastné skúsenosti a prax pod supervíziou.
Uvedené myšlienky sú obsiahnuté v tzv. Štrasburgskej deklarácii z roku 1990 a stali sa základným dokumentom pre psychoterapiu a pre Európsku asociáciu pre psychoterapiu združujúcu národné odborné psychoterapeutické spoločnosti.
V poslednej dobe je v Európe a vo svete zreteľná snaha vytvoriť pre psychoterapiu legislatívny rámec. K dnešnému dňu existujú osobitné právne predpisy pre psychoterapiu približne v desiatich krajinách EU (vrátane Slovenska), v ďalších sa o nich vedie odborná diskusia. V niektorých krajinách sa právne úpravy týkajú len vzdelávania a postupov na dosiahnutie titulu „psychoterapeut“, v iných zahŕňajú aj samotnú odbornú prax a jej vymedzenie. Odlišuje sa aj náročnosť kritérií nastavených právnymi normami: niektoré krajiny ako Nemecko, Taliansko, Švédsko, Holandsko legislatívne obmedzili prístup k profesii „psychoterapeut“ len pre psychológov a lekárov, zatiaľ čo iné (napr. Rakúsko, Fínsko, atď.) otvorili svoje výcviky kandidátom z rôznych prostredí - dokonca aj mladým ľuďom, ktorí práve ukončili stredoškolské štúdium (Ginger 2010).
Nadobudnutie všetkých kompetencií potrebných pre samostatné vykonávanie psychoterapie zatiaľ nepokrýva žiadne jednoodborové vysokoškolské štúdium, preto si príprava na psychoterapeutickú činnosť vyžaduje cielené postgraduálne špecializačné vzdelávanie. Jeho úlohou je poskytnúť frekventantom psychoterapeutických výcvikov nielen nevyhnutné teoretické vedomosti a praktické zručnosti, ale umožniť im cez skupinovú a individuálnu cvičnú terapiu a supervíziu aj osobný vývin.
Prípravu na vykonávanie psychoterapie u nás aj v iných krajinách zabezpečujú skoro výlučne súkromné školy a inštitúty. Je to dané predovšetkým tým, že väčšina psychoterapeutických smerov (modalít) predpokladá a vyžaduje osobnú terapiu a výber budúceho terapeuta na základe zrelosti jeho osobnosti, čo by bolo na verejných vysokých školách ťažké nastaviť (Ginger 2010).
I. vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v niektorom zo študijných odborov:
II. Príprava na výkon práce v zdravotníctve u absolventov v bodoch 3, 4, 5, 6
Ukazuje sa, že pokročilú a vedeckú prípravu na psychoterapeutickú prácu je možné najlepšie získať na základe postgraduálneho špecializačného certifikovaného štúdia vo vyššie uvedených odboroch prostredníctvom viac rokov trvajúcich výcvikov, ktoré skvalitňujú psychoterapeutickú prípravnú prax pod supervíziou a umožňujú viac rokov trvajúce osobnostné vyzrievanie budúcich adeptov psychoterapie. Na celom procese participuje tak úspešná pregraduálna príprava uchádzača v humanitných alebo sociálnych vedeckých odboroch, ako aj odborné psychoterapeutické vzdelávanie a príprava garantované erudovanými trénermi a učiteľmi, ktorí napomáhajú svojimi teoretickými i praktickými znalosťami a zručnosťami zvyšovať psychoterapeutické i osobné kompetencie pre prácu s jednotlivcami, pármi, rodinami alebo skupinami.
Pred dovŕšením štúdia kandidát psychoterapie preukazuje svoju osobnú a odbornú spôsobilosť podľa osobitých podmienok, napr. formou skúšky, obhajobou kazuistiky, predložením písomnej práce alebo audio/videozáznamu vlastnej práce na prípade klienta-pacienta. Na základe týchto kritérií získa certifikát osvedčujúci jeho psychoterapeutickú odbornosť a môže byť evidovaný v národnom registri psychoterapeutov, ktorým je Zoznam psychoterapeutov Slovenskej republiky, vedený a autorizovaný Slovenskou psychoterapeutickou spoločnosťou.
Zoznam psychoterapeutov Slovenskej republiky slúži ako oficiálny zoznam pre všetkých, ktorým Slovenská psychoterapeutická spoločnosť (v iných krajinách národná psychoterapeutická asociácia) garantuje predpísanú a úspešne ukončenú certifikačnú kvalifikačnú prípravu v samostatnom odbore psychoterapia. Tento zoznam je dôležitým dokumentom pre odbornú i laickú verejnosť, pre potenciálnych klientov a pacientov, aby sa jeho prostredníctvom mohli zorientovať pri výbere kvalifikovaného psychoterapeuta, ktorý spĺňa odborné a etické predpoklady pre psychoterapeutickú prácu.
Zoznam psychoterapeutov slúži klientom a pacientom na rozlíšenie tých osôb, ktoré v tomto zozname nie sú a rady ponúkajú alebo poskytujú svoje služby s označením, že vykonávajú „terapiu“ alebo „psychoterapiu“, aj keď nesplnili odborné a zákonné podmienky pre vykonávanie psychoterapie.
Európska asociácia pre psychoterapiu (EAP) vytvorila aj Európsky certifikát pre psychoterapiu (ECP) a Európsky register certifikovaných psychoterapeutov (ERP). Kritériá pre udelenie ECP prerokovávali experti z tridsiatich krajín Európy na mnohých medzinárodných stretnutiach a dnes sú uznávané zástupcami zo 40 krajín.
Európsky certifikát psychoterapie (ECP) stanovuje nasledovné podmienky pre výcvik: 3.200 hodín po dobu minimálne 7 rokov, vrátane predchádzajúceho 3-ročného univerzitného stupňa vzdelávaniav oblasti spoločenských vied alebo jeho ekvivalentu, po ktorom nasleduje hĺbkový výcvik vo vedecky overenej metóde po dobu minimálne 4 roky, vrátane 2 rokov praxe pod supervíziou. Európsky parlament a Európska komisia zvažujú možnosť použiť hlavné body programu ECP a vytvoriť spoločnú európsku platformu (Ginger 2010).
Podmienky certifikačného študijného programu pre certifikovanú pracovnú činnosť PSYCHOTERAPIA, vymedzené legislatívou Slovenskej republiky a naprojektované Slovenskou psychoterapeutickou spoločnosťou ako ich profesijným garantom, sú s podmienkami EAP kompatibilné a väčšina slovenských výcvikových inštitútov ich prijala a rešpektuje. Potvrdením takéhoto postoja je splnenie akreditačných podmienok SPS a zápis do zoznamu výcvikových inštitútov SPS.
S odvolaním sa na záujmy klientov, na osobnostnú zrelosť frekventantov výcvikov alebo na náročnosť kritérií požadovaných pri štúdiu psychoterapie sa ozývajú hlasy, ktoré spomínaný proces prípravy psychoterapeutov u nás a v Európe spochybňujú ako „mocenský“, navrhujú menej „mocenské“ pravidlá udeľovania certifikátov pre pracovnú činnosť psychoterapie, vo svojej inštitúcii vytvárajú vlastné zoznamy terapeutov. Tento fenomén znamenajúci pohyb v protismere k európskym trendom a prinášajúci riziká pre profesiu „psychoterapeut“ aj pre klientov hľadajúcich psychoterapeutickú podporu a pomoc bude predmetom ďalšieho článku „Kto (ne)môže byť psychoterapeutom“.
Autorka: PhDr. Hana Ščibranyová, Inštitút Virginie Satirovej v SR, členka výboru SPS
♦Psychoterapia, nezávislá profesia: európska výzva!♦
♦Kto (ne)môže byť psychoterapeutom♦
♦Niekoľko viet o psychoterapii v SR♦
♦Dilemy psychoterapie a psychoterapeutov v SR♦
Uvedené myšlienky sú obsiahnuté v tzv. Štrasburgskej deklarácii z roku 1990 a stali sa základným dokumentom pre psychoterapiu a pre Európsku asociáciu pre psychoterapiu združujúcu národné odborné psychoterapeutické spoločnosti.
V poslednej dobe je v Európe a vo svete zreteľná snaha vytvoriť pre psychoterapiu legislatívny rámec. K dnešnému dňu existujú osobitné právne predpisy pre psychoterapiu približne v desiatich krajinách EU (vrátane Slovenska), v ďalších sa o nich vedie odborná diskusia. V niektorých krajinách sa právne úpravy týkajú len vzdelávania a postupov na dosiahnutie titulu „psychoterapeut“, v iných zahŕňajú aj samotnú odbornú prax a jej vymedzenie. Odlišuje sa aj náročnosť kritérií nastavených právnymi normami: niektoré krajiny ako Nemecko, Taliansko, Švédsko, Holandsko legislatívne obmedzili prístup k profesii „psychoterapeut“ len pre psychológov a lekárov, zatiaľ čo iné (napr. Rakúsko, Fínsko, atď.) otvorili svoje výcviky kandidátom z rôznych prostredí - dokonca aj mladým ľuďom, ktorí práve ukončili stredoškolské štúdium (Ginger 2010).
Nadobudnutie všetkých kompetencií potrebných pre samostatné vykonávanie psychoterapie zatiaľ nepokrýva žiadne jednoodborové vysokoškolské štúdium, preto si príprava na psychoterapeutickú činnosť vyžaduje cielené postgraduálne špecializačné vzdelávanie. Jeho úlohou je poskytnúť frekventantom psychoterapeutických výcvikov nielen nevyhnutné teoretické vedomosti a praktické zručnosti, ale umožniť im cez skupinovú a individuálnu cvičnú terapiu a supervíziu aj osobný vývin.
Prípravu na vykonávanie psychoterapie u nás aj v iných krajinách zabezpečujú skoro výlučne súkromné školy a inštitúty. Je to dané predovšetkým tým, že väčšina psychoterapeutických smerov (modalít) predpokladá a vyžaduje osobnú terapiu a výber budúceho terapeuta na základe zrelosti jeho osobnosti, čo by bolo na verejných vysokých školách ťažké nastaviť (Ginger 2010).
Na Slovensku projekt certifikačnej prípravy pre certifikovanú pracovnú činnosť „psychoterapia“ vypracovala a jeho spolurealizátorom a garantom je Slovenská psychoterapeutická spoločnosť (SPS) (Hašto, Vránová 2006). Psychoterapeutické výcviky sú u nás určené pre profesionálov z oblasti zdravotníctva, poradenstva a pomáhajúcich profesií s praxou dlhšou ako 3 mesiace v odbore. Podmienkou pre zaradenie do certifikačnej prípravy v psychoterapii v súlade s prílohou č. 1 k nariadeniu vlády č. 322/2006 Z.z. z 3. 5. 2006 a s Vestníkom MZ SR z 1. 3. 2006 je:
I. vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v niektorom zo študijných odborov:
1. lekárstvo (MUDr.)
2. ošetrovateľstvo (Mgr.)
3. psychológia (Mgr.) a zaradenie do špecializačnej prípravy v špecializačnom odbore klinická psychológia
4. špeciálna pedagogika (Mgr.) a zaradenie do špecializačnej prípravy v špecializačnom odbore špeciálna pedagogika
5. liečebná pedagogika (Mgr.) a zaradenie do špecializačnej prípravy v špecializačnom odbore liečebná pedagogika
6. sociálna práca (Mgr.) a zaradenie do špecializačnej prípravy v špecializačnom odbore sociálna práca
II. Príprava na výkon práce v zdravotníctve u absolventov v bodoch 3, 4, 5, 6
Ukazuje sa, že pokročilú a vedeckú prípravu na psychoterapeutickú prácu je možné najlepšie získať na základe postgraduálneho špecializačného certifikovaného štúdia vo vyššie uvedených odboroch prostredníctvom viac rokov trvajúcich výcvikov, ktoré skvalitňujú psychoterapeutickú prípravnú prax pod supervíziou a umožňujú viac rokov trvajúce osobnostné vyzrievanie budúcich adeptov psychoterapie. Na celom procese participuje tak úspešná pregraduálna príprava uchádzača v humanitných alebo sociálnych vedeckých odboroch, ako aj odborné psychoterapeutické vzdelávanie a príprava garantované erudovanými trénermi a učiteľmi, ktorí napomáhajú svojimi teoretickými i praktickými znalosťami a zručnosťami zvyšovať psychoterapeutické i osobné kompetencie pre prácu s jednotlivcami, pármi, rodinami alebo skupinami.
Pred dovŕšením štúdia kandidát psychoterapie preukazuje svoju osobnú a odbornú spôsobilosť podľa osobitých podmienok, napr. formou skúšky, obhajobou kazuistiky, predložením písomnej práce alebo audio/videozáznamu vlastnej práce na prípade klienta-pacienta. Na základe týchto kritérií získa certifikát osvedčujúci jeho psychoterapeutickú odbornosť a môže byť evidovaný v národnom registri psychoterapeutov, ktorým je Zoznam psychoterapeutov Slovenskej republiky, vedený a autorizovaný Slovenskou psychoterapeutickou spoločnosťou.
Zoznam psychoterapeutov Slovenskej republiky slúži ako oficiálny zoznam pre všetkých, ktorým Slovenská psychoterapeutická spoločnosť (v iných krajinách národná psychoterapeutická asociácia) garantuje predpísanú a úspešne ukončenú certifikačnú kvalifikačnú prípravu v samostatnom odbore psychoterapia. Tento zoznam je dôležitým dokumentom pre odbornú i laickú verejnosť, pre potenciálnych klientov a pacientov, aby sa jeho prostredníctvom mohli zorientovať pri výbere kvalifikovaného psychoterapeuta, ktorý spĺňa odborné a etické predpoklady pre psychoterapeutickú prácu.
Zoznam psychoterapeutov slúži klientom a pacientom na rozlíšenie tých osôb, ktoré v tomto zozname nie sú a rady ponúkajú alebo poskytujú svoje služby s označením, že vykonávajú „terapiu“ alebo „psychoterapiu“, aj keď nesplnili odborné a zákonné podmienky pre vykonávanie psychoterapie.
Európska asociácia pre psychoterapiu (EAP) vytvorila aj Európsky certifikát pre psychoterapiu (ECP) a Európsky register certifikovaných psychoterapeutov (ERP). Kritériá pre udelenie ECP prerokovávali experti z tridsiatich krajín Európy na mnohých medzinárodných stretnutiach a dnes sú uznávané zástupcami zo 40 krajín.
Európsky certifikát psychoterapie (ECP) stanovuje nasledovné podmienky pre výcvik: 3.200 hodín po dobu minimálne 7 rokov, vrátane predchádzajúceho 3-ročného univerzitného stupňa vzdelávaniav oblasti spoločenských vied alebo jeho ekvivalentu, po ktorom nasleduje hĺbkový výcvik vo vedecky overenej metóde po dobu minimálne 4 roky, vrátane 2 rokov praxe pod supervíziou. Európsky parlament a Európska komisia zvažujú možnosť použiť hlavné body programu ECP a vytvoriť spoločnú európsku platformu (Ginger 2010).
Podmienky certifikačného študijného programu pre certifikovanú pracovnú činnosť PSYCHOTERAPIA, vymedzené legislatívou Slovenskej republiky a naprojektované Slovenskou psychoterapeutickou spoločnosťou ako ich profesijným garantom, sú s podmienkami EAP kompatibilné a väčšina slovenských výcvikových inštitútov ich prijala a rešpektuje. Potvrdením takéhoto postoja je splnenie akreditačných podmienok SPS a zápis do zoznamu výcvikových inštitútov SPS.
S odvolaním sa na záujmy klientov, na osobnostnú zrelosť frekventantov výcvikov alebo na náročnosť kritérií požadovaných pri štúdiu psychoterapie sa ozývajú hlasy, ktoré spomínaný proces prípravy psychoterapeutov u nás a v Európe spochybňujú ako „mocenský“, navrhujú menej „mocenské“ pravidlá udeľovania certifikátov pre pracovnú činnosť psychoterapie, vo svojej inštitúcii vytvárajú vlastné zoznamy terapeutov. Tento fenomén znamenajúci pohyb v protismere k európskym trendom a prinášajúci riziká pre profesiu „psychoterapeut“ aj pre klientov hľadajúcich psychoterapeutickú podporu a pomoc bude predmetom ďalšieho článku „Kto (ne)môže byť psychoterapeutom“.
Autorka: PhDr. Hana Ščibranyová, Inštitút Virginie Satirovej v SR, členka výboru SPS
Použité zdroje:
• Ginger Serge (2010): Psychoterapia, nezávislá profesia: európska výzva! Kolokvium o stave psychoterapie v Európe, Viedeň, 18. februára 2010.
• Hašto Jozef, Vránová Jana (2006): Certifikovaný študijný program pre certifikovanú pracovnú činnosť PSYCHOTERAPIA, Slovenská psychoterapeutická spoločnosť, Bratislava a Trenčín 2006.
• Hašto Jozef, Vránová Jana (2006): Certifikovaný študijný program pre certifikovanú pracovnú činnosť PSYCHOTERAPIA, Slovenská psychoterapeutická spoločnosť, Bratislava a Trenčín 2006.
Súvisiace články:
♦Psychoterapia, nezávislá profesia: európska výzva!♦
♦Kto (ne)môže byť psychoterapeutom♦
♦Niekoľko viet o psychoterapii v SR♦
♦Dilemy psychoterapie a psychoterapeutov v SR♦
0 comments:
Zverejnenie komentára