S blížiacim sa koncom školského roka v zborovniach, v triedach, na rodičovských schôdzkach a v domácnostiach možno pozorovať zvýšený ruch, ktorý by sme pokojne mohli označiť ako poľovanie na známky. Po nemilosrdnej vlne očakávaných a ohlasovaných štvrťročiek alebo námatkových „prepadových“ písomiek či minútoviek, ktoré nachytajú tých v laviciach, ktorí sa pokúšajú o náhodilé šťastie, a mierne strémujú aj skalných poctivcov, sa odhalia prekvapenia v podobe vylepšených alebo pokazených známok.Prichádza ďalšia nemenej náročná vlna - vlna horúčkovitého skúšania, v ktorej sa „dolujú“ vedomosti aj z tých najskrytejších zákutí pamäti. V nej spravidla obstoja tí, čo majú ešte rezervné kapacity a dokážu sa vo finále priprieť, odolať všetkým nástrahám včasného leta, prekonať svoj odpor k učeniu, skúšajúcemu, rodičom, škole či k sebe samému, zmobilizovať svoju energiu a sadnúť si ku knihám. Ak sa im postaví do cesty nejaká významnejšia vnútorná alebo vonkajšia prekážka, ktorá naviaže ich energiu iným smerom, nemusí jej zostať dosť pre mobilizáciu posledných síl. Príkladom môže byť konkrétny strach z niečoho alebo niekoho, panika alebo úzkosť, nízka sebaúcta a nedôvera v seba po viacnásobných neúspechoch a zlyhaniach, pri oslabení v dôsledku choroby, po absenciách, pri prežívaní, smútku, skľúčenosti alebo strachu z osamelosti, ktoré môžu prerásť v depresiu.
V každom prípade obdobie uzatvárania známok patrí na väčšine škôl k najstresovejším obdobiam školského roka. A tak, keď príde deň D a rozdáva sa vysvedčenie, niektorí si právom vydýchnu a iní tŕpnu, pretože predvídajú pokračujúcu katastrofu: pri pohľade na vysvedčenie alebo pri pohľade na rodičov pred konečným „domácim účtovaním nad známkami“.
Ale čo vlastne v tej chvíli bilancujeme?
Nikto nepochybuje, že vysvedčenie je jedným z nástrojov, ktorý ucelene hodnotí prospech a schopnosti žiaka a študenta. Je výsledným, a verme že aj objektívnym zhodnotením výsledkov jeho práce. Je pohľadom na jeho úspechy a kvalitu vedomostí a zručností, vytrvalosť a stabilitu, prednosti a silnejšie stránky výkonov alebo správania sa dieťaťa alebo mladistvého. Je súčasne aj zrkadlom o jeho neúspechoch alebo zlyhaniach, príležitosti pre nápravné opatrenia a o ich účinnosti, o záujme alebo snahe alebo ich strate, o podpore školy, učiteľa alebo rodičov. Do vysvedčenia sa môžu premietnuť aj ťažkosti so sústredením sa, prílišné obavy alebo tréma na hodinách, panika pred písomkami alebo pred tabuľou, ale aj nadmerná záťaž pri zhoršenej fyzickej alebo psychickej kondícii. Môže nám prezradiť niečo o talente pre jednu oblasť a o priemerných vlohách či záujme o iné predmety.
Vysvedčenie neraz odzrkadľuje aj akútne problémy žiaka vo vzťahu k dôležitým osobám v jeho okolí - rodičom alebo starým rodičom, súrodencom, učiteľom, priateľom, láskam alebo spolužiakom. Je citlivým indikátorom zmien v živote po stratách napr. pri alebo po rozvode rodičov, po úmrtí, zranení, ochorení alebo inom ohrození života, zdravia alebo celistvosti. Poukazuje aj na ďalšie vnútorné problémy žiaka - pri osobnej neistote, znížení alebo strate sebadôvery, pri zvýšenej citlivosti alebo precitlivenosti, akútnom alebo chronickom strachu, smútku, vine alebo hanbe, pri sociálnej izolácii, vylúčení alebo dlhotrvajúcej nenápadnej osamelosti uprostred sveta ľudí alebo tiež ako príznak oslabenia pri šikane.
Zaujímavou môže byť aj otázka, čoho prejavom je znížená známka zo správania, akú vzburu, nesúhlas, nezrelosť, odpor alebo rezignáciu signalizuje? Čo hovorí o záchrannej sieti vzťahov malého alebo mladého človeka, o jeho komunikácii a postojoch, o pravidlách, ktorým sa prispôsobuje? Povedie znížená známka k náprave, alebo je skôr príučkou, trestom, ktorý prehĺbi ďalší únik alebo posilní ďalšie vyhýbanie, či nenávisť namiesto sľubovanej pozitívnej zmeny?
Je mnoho otázok, ktoré nám môžu prísť pri pohľade na známky vysvedčenia na myseľ- inak sa budú pozerať na ne rodičia, ktorí majú pre svoje dieťa pochopenie a poznajú, že sa s ich dieťaťom niečo deje hneď pri každej jeho zmene. Inak na tom bude dieťa, ktoré môže počítať s tým, že rodičia nad jeho vysvedčením nebudú príliš lamentovať alebo robiť zbytočný rámus, lebo vedia, že vysvedčením sa výchova nezačína ani nekončí. Iné to bude pre dieťa, ktoré má rodičov, ktorí si všímajú skôr svoje iné priority a vysvedčenie je na okraji ich záujmu Dieťaťu sa potom nedostane potrebnej uznanlivej, ale ani ustarostenej pozornosti.
Niektoré deti prežívajú obavu z tvrdého zareagovania prísnych, ambicióznych alebo nespokojných rodičov, ktorí zvyknú potrestať dieťa najrozmanitejšími spôsobmi. Najhoršie na tom sú deti rodičov, ktorí im uštedrujú zvlášť silné a bolestivé tresty, či už ide o bolesť spôsobujúcu ujmu na duši alebo na tele. Nie je zriedkavosťou, že ide o rodičov, ktorí sa zrazu prebudia a začínajú neprimerane pôsobiť aj po dlhej alebo opakujúcej sa výchovnej absencii práve pri vysvedčení.
Čím viac je dieťa vystavované tvrdému postihu a v škole nedosahuje očakávané výsledky, tým väčšiu hrozbu bude preň vysvedčenie predstavovať. Nemali by sme podceňovať žiadne varovné signály detí o panike alebo strachu pred rodičmi alebo o sklamaní, ktoré podľa ich presvedčenia prinášajú rodičom alebo druhým ľuďom, na ktorých im záleží. Labilné dieťa môže zareagovať na základe okamžitého popudu a skoncovať s mučivým utrpením, mnohokrát aj za najvyššiu cenu, ktorú pritom zaplatí, za cenu svojho života.
Je potrebné poskytovať dieťaťu včasnú oporu a podporu, byť v jeho spoločnosti ako zdroj bezpečia, kým ho nemožno odovzdať do spoľahlivej opatery dospelých - rodičov dieťaťa, učiteľky, lekára, školského psychológa alebo inej zodpovednej osoby. Na každé podozrenie z krízového stavu je potrebné ihneď reagovať preventívne so všetkou vážnosťou bez podceňovania podozrivých príznakov alebo spochybňovania či výsmechu (ako napr. - to nič nie je, neplašme sa, nič sa ti nestane, už je ti dobre, však sa môžeme na teba spoľahnúť, ničoho sa nemusíš báť, ešte z teba bude vojak, veď nie si blázon, máš, čo si chcel a pod.).Jednou z účinných metód je akútna psychologická intervencia.
Učitelia sú dôležitým článkom v snahe o školský úspech dieťaťa, sú jeho facilitátorom, sprievodcom, môžu byť kvalitnou alebo menej kvalitnou oporou v školskej práci a pri vývine osobnosti detí. Je dôležité, aby boli ľudskí, aby okrem snahy naučiť a zmnožiť rozumové poznanie dieťaťa citlivo zaobchádzali s jeho citovými prejavmi a rozumeli krehkej, vyvíjajúcej sa motivácii školákov pre školskú prácu. Učiteľské povolanie je náročné nielen preto, že učiteľ vedie a formuje osobnosť dieťaťa zvolenými a odskúšanými pedagogickými prostriedkami. Je súčasne sám dôležitým nástrojom vo výchovno-vzdelávacom procese prostredníctvom svojej osobnosti, svojím pozitívnym citovým vzťahom k žiakom, ochotou a kompetenciou prekonávať rozmanité prekážky v procese výchovy a výučby a byť spoľahlivým nasledovaniahodným modelom, ktorý prezentuje svojimi slovami a činmi pozitívne hodnoty, ktoré chce vyučovať. Aj tieto skutočnosti môžeme vidieť pod riadkami so známkami na vysvedčení. Vysvedčenie je klasifikáciou zručností a odbornej spôsobilosti samotných učiteľov. Ak je učiteľ postrachom svojich žiakov, neobľúbenou, nerešpektovanou alebo nenávidenou osobou, sotva budú jeho žiaci excelovať svojimi známkami. Môžeme ľutovať premárnené šance pre všetkých.
Najideálnejšie je, ak všetky tri strany v trojuholníku žiak, rodičia a učiteľ dokážu vytvoriť dôveryhodné, inšpirujúce a obohacujúce vzťahy - vtedy vysvedčenie prestáva byť postrachom.
Autorka: PhDr. Hana Ščibranyová
0 comments:
Zverejnenie komentára