Aký je najlepší záujem dieťaťa?

Z psychologického hľadiska je najlepším záujmom dieťaťa vyrastať v zdravo fungujúcej úplnej rodine. Mať svoju postieľku, byť doma s obidvoma rodičmi pod jednou strechou, odkiaľ nikto za záhadných okolností a z neznámeho, akéhosi dôležitejšieho dôvodu za niekým alebo niečím iným neodchádza. Mať jednu mamku a jedného ocka, ktorí sa majú radi, prežívajú spoločné radostné chvíle a zaujímajú sa o svoje dieťa, prispievajú k jeho rastu a zdraviu, milujú ho a bdejú nad jeho bezpečím.


Najčastejším ohrozením a porušením takto chápaného najlepšieho záujmu dieťaťa je rozvod jeho rodičov, v ktorého tieni sa odohráva aj porozvodová výchova a starostlivosť o dieťa, nezávisle od miery spoluúčasti matky a otca.

Rozvod je uplatnením slobodnej vôle a práva dvoch dospelých jednotlivcov rozísť sa a hľadať lepšie naplnenie svojich očakávaní a túžob v inom partnerskom vzťahu. Nechceným a zároveň zákonitým dôsledkom rozvodu je narušenie rodinného prostredia a rozpad rodiny ako základu bezpečia a výchovy dieťaťa, narodeného zo vzťahu oboch partnerov.

Rozvodom rodičia pripravujú dieťa o jeho právo na najprirodzenejšiu starostlivosť - o právo na plnohodnotné spoločné rodičovstvo oboch rodičov vo fungujúcej úplnej rodine, a navždy ho vystavujú náhrade, ktorá sa môže už len viac či menej vzdialene približovať k ideálnej výchove a starostlivosti v úplnej rodine.

Ak sa muž a žena aj s uvážením dopadov na dieťa rozhodnú pre rozvod, kvalita porozvodovej starostlivosti o dieťa - bez ohľadu na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do opatery jedného z rodičov a na podmienky spoluúčasti druhého rodiča - zostáva v rukách oboch bývalých partnerov, matky aj otca. Porozvodová starostlivosť sa stáva skúškou zrelosti rodičovskej (spolu)zodpovednosti bývalých partnerov a príležitosťou na reparát, ktorým by obaja rodičia mali svojmu dieťaťu dať druhú šancu uveriť, že sa oň nielen chcú, ale aj dokážu dobre postarať aj po tom, ako ich vzájomný partnerský a spoločný rodinný život stroskotal.

Dieťa je rozvodom vystavené strate spoločného domova a rodiny s obidvoma rodičmi. Dôsledky tejto straty by mali v náhradnej verzii porozvodovej starostlivosti postupne rekonštruovať obaja rodičia.

Z porozvodovej praxe vieme, že v spoločnej porozvodovej starostlivosti rodičov o dieťa pretrváva veľa deformácií, ktoré zvyšujú kontá podlžností rodičov voči svojim deťom, najmä ak:

rodičia - obaja bývalí partneri alebo jeden z nich - nie sú ochotní ani dostatočne zodpovední a nedokážu navzájom komunikovať (ani o dieťati, ani kvôli dieťaťu) alebo komunikáciu úplne odmietajú, zadržujú informácie, pokračujú vo vzájomnom boji, v konfliktoch, v telesnom alebo slovnom napádaní sa, nátlaku, útokoch, spochybňovaní, sarkazme, odmietaní, vyhrážaní sa, šikanovaní - neraz aj v prítomnosti dieťaťa, keď dieťa je svedkom, účastníkom alebo obeťou prenášania minulého a súčasného negatívneho obsahu zo vzťahu rodičov do svojho života,

rodičia - obaja bývalí partneri alebo jeden z nich - prenášajú zranenia a minulé otvorené záležitosti z nevydareného partnerstva do svojich rodičovských rolí a tým ich deformujú: nielen v minulosti, ale ani v súčasnosti nedokážu pre dieťa vytvoriť dôveryhodný rodičovský vzťah,

rodičia - obaja bývalí partneri alebo jeden z nich - svojím zväčša podvedomým prežívaním nespracovaného hnevu, úzkosti, nedôvery, neistoty, strachu, ohrozenia, zranenia atď. dieťaťu priamo (napr. svojím správaním alebo znevažujúcimi a spochybňujúcimi poznámkami a postupmi vo vzťahu k nemu alebo druhému rodičovi dieťa zneisťujú, ohrozujú alebo traumatizujú) alebo nepriamo (svojou nedostupnosťou, prílišnou zaujatosťou sebou a svojimi záujmami, vonkajšími okolnosťami, druhým partnerom, nevšímavosťou k vnútornému svetu a prežívaniu dieťaťa) narušujú dieťaťu zdravé a bezpečné výchovné prostredie,

rodič, ktorý v minulosti spôsoboval svojim správaním ujmu na telesnom alebo duševnom zdraví dieťaťa (napr. telesným, verbálnym, emocionálnym, sexuálnym alebo akýmkoľvek iným násilím vrátane vyhrážania sa, zanedbávania alebo ohrozovania pod vplyvom látkovej závislosti) v záujme svojom aj dieťaťa nepodstúpi primeranú liečbu a neprevezme zodpovednosť za chyby a nedostatky vo svojom správaní v minulosti a nevystaví sa podmienkam a nárokom, ktoré budú kontinuálne a transparentne overovať (napr. monitorovaním v rôznych situáciách) jeho zmenenú sebakontrolu, aby sa mohol stať opäť vierohodným rodičom a uchádzať sa o navrátenie svojich rodičovských práv a naopak, ak všetko toto ignoruje, spochybňuje alebo opakuje predošlé dysfunkčné správanie.

Podľa Ligy otcov, ktorá v poslednom období artikuluje nespokojnosť otcov s mierou účasti na porozvodovej starostlivosti o svoje deti, v SR býva dieťa zverované do osobnej starostlivosti takmer vždy matke. Aktivisti Ligy otcov sa domnievajú, že je tým porušované právo dieťaťa na dvoch rovnocenných rodičov a jednému z rodičov - otcovi - sa upiera právo rovnoprávne sa podieľať na výchove dieťaťa.

Liga otcov vypracovala a predložila verejnosti návrh legislatívnych zmien týkajúcich sa porozvodovej starostlivosti o deti „Deklarácia rovnoprávneho rodičovstva“. Návrh sa odvoláva na

právo dieťaťa na rodičovskú zodpovednosť, rovnakú pre oboch rodičov,

právo dieťaťa na časovo i kvalitatívne rovnomernú starostlivosť oboch rodičov,

právo dieťaťa na plnohodnotný vzťah s obomi rodičmi,

právo dieťaťa na rovnaký podiel oboch rodičov na jeho výchove,

ústavou zaručené rovnaké práva aj povinnosti rodičov.

Deklarácia navrhuje zaviesť ako základný štandard pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností striedavú osobnú starostlivosť o dieťa a celý rad ďalších zmien v Zákone o rodine, Občianskom súdnom poriadku a v súvisiacich zákonoch. Očakávaným efektom je pravdepodobne možnosť rovnakej účasti oboch rodičov na výchove dieťaťa a rovnakej zodpovednosti za jej priebeh a výsledky.

Problémom však je, že obe rodičovské roly, materská a otcovská, nie sú ani identické, ani konfrontačné, ale komplementárne (navzájom sa prirodzene dopĺňajú). Je preto v záujme samotného dieťaťa a ženy matky, ktorá chce dobre napĺňať svoju materskú rolu, aby v jej rámci podporovala aj čo najlepšie vykonávanie otcovskej roly muža, jej bývalého partnera. A naopak, muž ako biologický otec bude svojmu dieťaťu jednoznačným a milujúcim otcom práve vtedy, ak bude jeho matku, svoju bývalú partnerku, podporovať čo najlepšie v jej materskej starostlivosti o dieťa. Prirodzenou súčasťou takejto podpory, ktorá najviac prospeje dieťaťu, je úcta jedného rodiča k druhému.

Je teda zrejmé, že obaja rodičia sa podieľajú na tom, či ich dieťa bude môcť skúsenosti s nimi integrovať do jedného vnútorného pokojného a súladného emocionálneho zážitku o priateľskom svete, ktorého môžu byť všetci traja dobrou súčasťou, bez ohľadu na to, či je s ktorýmkoľvek z nich alebo naraz s obomi, alebo či bude vnútorne „rozbité“ tým, že rodičia, sledujúc vlastné záujmy, si uštedrujú podpásové rany a zabúdajú, že tým trvale zraňujú svojho potomka a ubližujú mu.

Prioritou všetkých zúčastnených strán - rodičov, sudcov, kolíznych opatrovníkov, psychológov, sociálnych pracovníkov a kurátorov, starých rodičov a nových partnerov - by mala byť spoločná rodičovská starostlivosť a jej kultivácia, ozdravenie alebo revitalizácia, založená na kooperácii oboch rodičov, na podpore matiek otcami a otcov matkami a na liečbe všetkých foriem dysfunkcií rodičovskej kooperácie alebo podpory, ktoré bránia kvalitnej, vzájomne sa dopĺňajúcej starostlivosti matiek a otcov o svojich potomkov.

V deklarácii Ligy otcov navrhovaná požiadavka zaviesť striedavú osobnú starostlivosť ako základný štandard pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností stavia rodičovské role do pozície, že rodičovstvo je možné merať, vážiť, rozdeľovať či porcovať rovným dielom medzi matku a otca, bez ohľadu na záujmy dieťaťa a špecifiká materskej a otcovskej roly.

Rodičovstvo je komplexná starostlivosť a podieľa sa na nej základná trojica - matka, otec a dieťa - a ich systémové vzťahy, preto v záujme nechaotického prúdenia ich životnej energie je dôležité ich prepájať jedným smerom. Tento smer by mal byť určovaný záujmom dieťaťa. Rodičia sú tí, ktorí sa musia prispôsobiť ako prví, pretože sú dospelí, a nie opačne. Dieťa nemá ošetrovať potreby a partnerské zranenia svojich rodičov.

Základné východisko je jednoduché: Ak matka ide jedným smerom a otec opačným a vice versa, dieťa uprostred vždy trpí a trpí jeho celistvosť. Ak teda niečo v tomto smere dobre nefunguje, je potrebné zamerať sa na dysfunkčné miesto.

Je teda namieste, ako to otcovia navrhujú, vytvoriť väčší priestor pre účasť otcov na porozvodovej starostlivosti a venovať viac pozornosti záujmom detí a aj legislatívne zadefinovať pojem záujem dieťaťa a ustanoviť kritéria, podľa ktorých sa záujem dieťaťa určuje. V prospech detí je aj požiadavka na odborníkov, ktorí majú celému procesu napomáhať, aby monitorovali účinnejšie celý tento proces spoločnej rodičovskej starostlivosti a zasahovali skôr, aby deti netrpeli absenciou alebo dysfunkčnosťou rodičovských vzťahov.

Ak je cieľom navrhovaných zmien vytvoriť lepší rámec pre začlenenie otcov do starostlivosti o dieťa, takúto iniciatívu uvíta každý, kto vie, akí dôležití a nenahraditeľní sú pre dieťa a jeho výchovu obaja rodičia, matka aj otec (viď Kedy je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa?).

V spleti legislatívnych úprav a procesných zmien v porozvodovej starostlivosti o deti by sa však v žiadnom prípade nemali stratiť nedobrovoľné a najzraniteľnejšie obete rozvodov - deti.


PhDr. Hana Ščibranyová,
klinická psychologička,
psychoterapeutka pre jednotlivcov, páry a rodiny

Súvisiace stránky:

Ščibranyová H.: Kedy je striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa?

...