Mnohé partnerské vzťahy začínajú veľkým očarením, vzájomnou príťažlivosťou a zamilovanosťou, kedy si partneri vyznávajú lásku slovami „bez teba nemôžem žiť“, „si zmyslom môjho života“, „ako som doteraz mohol/mohla bez teba existovať?“, „nikdy ťa neopustím“... Predstavujú si svoj budúci život s partnerom/partnerkou ako raj na zemi, no nie vždy sa im darí svoje sny a priania uskutočniť. Ako je možné, že očarenie časom vyprchá a realita je odrazu iná? Ako je možné, že partneri začnú strácať svoju nezávislosť a slobodu a odrazu žijú viac podľa predstavy a požiadaviek svojho partnera/partnerky ako svojej vlastnej? Ako je možné, že sa nechajú aj opakovane partnerom/partnerkou využívať alebo ponižovať? Ako to, že je tak ťažké sa opäť postaviť na vlastné nohy a znovu nadobudnúť pocit vnútornej slobody a spokojnosti? Ako sa zachovať, keď vám niekto blízky
opakuje, že ho vaše problémy vôbec nezaujímajú?
hovorí, že nie je správne, ak hovoríte o sebe, že je sebecké chcieť niečo pre seba?
pripomína, že nie je vhodné, ak cítite hnev (strach, radosť, ...) alebo ak sa vyjadrujete o svojich pocitoch?
zdôrazňuje, čo máte alebo nemáte robiť alebo kedy to máte robiť?
sústavne vraví, že máte byť človekom silným, šťastným, spokojnejším, menej sebeckým, schopnejším, ...?
sľubuje, že už bude iný, no podmieni to tým, ak vy niečo urobíte?
opakuje, že keby nebolo vás, tak by nepil, nerobil by niečo, čo sa vám nepáči?
tvrdí, že jeho šťastie máte vo svojich rukách? ...
Iným príkladom, kedy sa človek cíti vo vzťahu spútaný a nespokojný je, ak ho niektorý člen rodiny (môže to byť matka, otec, súrodenec, vlastné dieťa a iný príbuzný) alebo niekto zo známych sústavne kontroluje, nedôveruje mu, spochybňuje ho, snaží sa ho riadiť a ovládať, svojimi nárokmi a očakávaniami si ho neviditeľným spôsobom pripútava a spúšťa v ňom pocity strachu a viny, ak sa nespráva tak, ako to očakávajú alebo vyžadujú iní. Ilustrovať to môže hrozba otca adresovaná dospelej dcére: „Nedovolím, aby ste s manželom bývali inde ako v mojom dome! To by ste ma tak urazili, že by som ťa radšej vydedil.“ Alebo napohľad nevinná poznámka matky: „Ako si bez teba poradím? Veď vieš, že každý rok o tomto čase bývame spolu.“
Veľkým problémom je, ak je v rodine niekto závislý na alkohole, drogách, hazardných hrách, práci, ... a ostatní členovia rodiny sa pýtajú: „Čo viac ešte máme urobiť, keď sme už všeličo vyskúšali a nič nepomáha?“
Odpovede na tieto a ďalšie otázky, ako opäť získať rešpekt k sebe a vnútornú slobodu vo vzťahu a pritom ho rozvíjať zdravším a funkčnejším spôsobom k vzájomnej úcte, láske a slobode, objavujeme - vychádzajúc z koncepcie Virginie Satirovej, že zmena je možná - počas zaujímavého dvojdňového seminára „Smäd po slobode: Od závislosti k voľbe“.
Iným príkladom, kedy sa človek cíti vo vzťahu spútaný a nespokojný je, ak ho niektorý člen rodiny (môže to byť matka, otec, súrodenec, vlastné dieťa a iný príbuzný) alebo niekto zo známych sústavne kontroluje, nedôveruje mu, spochybňuje ho, snaží sa ho riadiť a ovládať, svojimi nárokmi a očakávaniami si ho neviditeľným spôsobom pripútava a spúšťa v ňom pocity strachu a viny, ak sa nespráva tak, ako to očakávajú alebo vyžadujú iní. Ilustrovať to môže hrozba otca adresovaná dospelej dcére: „Nedovolím, aby ste s manželom bývali inde ako v mojom dome! To by ste ma tak urazili, že by som ťa radšej vydedil.“ Alebo napohľad nevinná poznámka matky: „Ako si bez teba poradím? Veď vieš, že každý rok o tomto čase bývame spolu.“
Veľkým problémom je, ak je v rodine niekto závislý na alkohole, drogách, hazardných hrách, práci, ... a ostatní členovia rodiny sa pýtajú: „Čo viac ešte máme urobiť, keď sme už všeličo vyskúšali a nič nepomáha?“
Odpovede na tieto a ďalšie otázky, ako opäť získať rešpekt k sebe a vnútornú slobodu vo vzťahu a pritom ho rozvíjať zdravším a funkčnejším spôsobom k vzájomnej úcte, láske a slobode, objavujeme - vychádzajúc z koncepcie Virginie Satirovej, že zmena je možná - počas zaujímavého dvojdňového seminára „Smäd po slobode: Od závislosti k voľbe“.
0 comments:
Zverejnenie komentára