Cesta k svojmu JA

PhDr. Anna Rybáriková

Krátka exkurzia do obsahu seminára realizovaného dňa 16.6. 2012 v Košiciach v rámci cyklu Vzťahy naše každodenné.

Je ľahké povedať „buď sám sebou“, ale je zložité zisťovať, kto naozaj som. Je isté, že „JA“ som sa začal/začala utvárať v svojom detstve, prostredníctvom svojej rodiny, prostredníctvom toho, ako ku mne pristupovali ako k človeku a najmä ako podporovali moju sebaúctu.

A tak sme na stretnutí siahli po rodinných pravidlách, ktoré nás formovali od raného detstva, cez ktoré sme sa učili základné informácie o svete, ľuďoch, ale hlavne o svojej hodnote. Akým spôsobom a kto nám ukázal, či povedal, čo môžeme, či nemôžeme vidieť, počuť, dotýkať sa, hovoriť...? Boli pravidlá dôležitejšie ako človek? Boli dlhotrvajúce, až stratili účinnosť, ale napriek tomu sme ich museli dodržiavať?

Každé pravidlo má svoj dôvod, svoje „zrnko múdrosti“. Každá rodina, kultúra, vek, či pohlavie sa riadia pravidlami. Bez nich by bol život chaotický. Ale ak prevláda slovo „vždy musím“ alebo „nikdy nesmiem“, tak môže prerásť do takého silného obmedzenia, či napätia, ktoré pretrváva do dospelosti. Potom, ak ho nedodržíme, nám prináša pocity viny. Ak napr. máme pravidlo „každú sobotu musím upratať celý byt“ – tak ak namiesto upratovania pôjdem s manželom a deťmi na výlet, pocit viny môže byť prekážkou plného prežívania radosti z výletu. Jednou z možností ako sa oslobodiť od pocitov viny je zameniť slovíčko „musím“, za slovíčko „môžem“ („môžem v sobotu upratať byt“). Je to rozdiel, však? Je tam viac slobody a ľahkosti. A o to ide – aby sme sami/samy seba vo svojom vnútri prežívali spokojne, pokojne, voľne, prirodzene. A keď sa tak cítime, cítime rešpekt a úctu aj voči druhým a môžeme povedať, že máme vysokú sebaúctu, sme samými sebou.

Sebaúctu sme podporili aj jednou z bohatých meditácií V. Satirovej. Na pomyselnú cestu svojím vnútrom sme si vzali detektívny klobúk – aby sme v sebe pestovali zvedavosť a dali si šancu objavovať nové a tešiť sa z toho. Dostali sme do výbavy aj čarovnú paličku s odvahou na cestu vpred, medailón s rovnocennými slovami súhlasu aj nesúhlasu, zlatý kľúčik, ktorý otvára všetky dvere a všetky možnosti, škatuľku múdrosti, ktorá predstavuje múdrosť pokolení, vesmíru, života. A všetky tieto nástroje nám dali nádej, ale aj schopnosť rozhodovať sa za seba a brať zodpovednosť za seba na ceste k zvyšovaniu svojej sebaúcty..

Aj takýmto spôsobom mohol každý z účastníkov začať cestu k vlastnému JA – cez zmenu zakorenených pravidiel až k odhaleniu svojich možností a povzbudeniu k ďalším objavom.

PhDr. Anna Rybáriková

lektorka

...