Záhady v partnerských vzťahoch 2

PhDr. Anna Rybáriková
Krátka exkurzia do obsahu seminára realizovaného dňa 16.11.2013 v Košiciach v rámci cyklu Vzťahy naše každodenné.

Vo voľnom pokračovaní témy partnerských vzťahov sme začínali od seba. Ako môžeme vytvoriť stabilnú dvojicu, keď sme sami neistí? Keď nestojíme na oboch svojich nohách? Čakáme, že ten druhý sa postará o našu stabilitu? A tak sme si to skúsili - „kráčať“ na jednej nohe a nájsť partnera na „jednej nohe“, a potom ísť „životom“ spolu ďalej. Alebo stáť na oboch nohách a nájsť partnera na jednej nohe. Ako účastníci zistili, nebolo to „to pravé“. Najlepším variantom bolo stáť pevne na oboch svojich nohách a nájsť partnera, ktorý tiež stojí pevne na zemi – čím nemáme na mysli praktičnosť, ekonomické zázemie, ale sebaúctu a rešpekt voči sebe i druhým.

A aby to nebolo málo, tak sme zisťovali, aké to je, keď sme všetci rovnakí. Na prvý pohľad je to fajn, pohoda, super - to predsa hľadáme, to predsa chceme a potrebujeme – aby ten druhý bol „ako ja“. A tak sme si nasadili rovnaké biele masky. No veru – ťažko bolo nájsť partnera! Nebolo sa čoho chytiť, o čo sa oprieť. Až keď sme si ich pomaľovali, ozvláštnili a vdýchli im jedinečný vzhľad, až vtedy nám odľahlo a mohli sme si vyberať s väčšou istotou. A o to ide aj v reálnom živote – oceniť originalitu partnera a veriť, že on oceňuje tú našu. Bolo zaujímavé overovať si, kto si podľa čoho vyberal. Bola to hra – ale predstavovala životné scenáre v skratke.

V tejto fáze seminára sme sa preladili a stíšili, a každý sa ponoril do svojich jedinečných obrazov a spomienok na prvé stretnutie s partnerom. Tento obraz a spomienku sme obohatili o vnímanie rovnakosti a rozdielnosti. Nielen vo vonkajšej podobe, ale hlavne vo vnútornej - v emóciách, očakávaniach, vnímaní, túžbach.... Spomínanie pokračovalo k situáciám krízy, konfliktu, či rozchodu s opätovným zameraním sa na rozdielnosť a rovnakosť v tejto situácii. Mení sa moje vnímanie tejto situácie, mňa a partnera pod novým zorným uhlom? Vtnútornú exkurziu do priebehu partnerského vzťahu sme končili súčasnosťou a akceptovaním našej i partnerovej jedinečnosti. Minulosť zmeniť nemôžeme, ale môžeme zmeniť svoj pohľad na ňu.

Keďže partnerský vzťah má svoje špecifiká (v porovaní s kamarátskym, kolegiálnym, či rodinným), poodhalili sme dvierka do ôsmich druhov intimity (napr. emocionálnej, intelektuálnej, fyzickej, sociálnej ai.). Ako ich máme saturované? Do akej hĺbky? Ktoré? Ktoré nechávame ležať ladom? Je to pre nás v poriadku? Ako sa cítime, keď si to uvedomujeme? Je pre nás záhadou, ako to vidí partner? Je pre nás záhadou, prečo niektoré oblasti zanedbávame? Aké máme zdroje k tomu, aby sme to zmenili? A vôbec – sme ochotní to meniť? Často máme očakávania od partnera, že spraví zmeny, snáď tušíme, že on očakáva nejaké zmeny od nás, ale najistejšie je začať robiť zmeny u seba a od seba. Verím, že tento proces pokračoval u každého aj v jeho domácnosti.

Účastníkom seminára patrí moje poďakovanie a ocenenie za otvorenosť, citlivosť, vzájomnú ohľaduplnosť, ale aj za humor a tvorivosť.

PhDr. Anna Rybáriková

lektorka

...