Inštitút Virginie Satirovej: Virginia Satirová

Virginia hovorila o sebe, že bola vždy veľmi zvedavá, čo sa okolo nej deje. Sama sa naučila čítať, keď mala tri roky a do deviatich rokov prečítala všetky knihy zo školskej knižnice.

„Keď som mala päť rokov,“ napísala, „rozhodla som sa, že keď budem veľká, budem detektívom rodičov pre deti. Nevedela som presne, po čom budem pátrať, ale uvedomovala som si, že v rodinách sa deje veľa vecí, ktoré neboli viditeľné. Okolo mňa bolo veľa záhad, ktorým som nerozumela.“ (The New Peoplemaking, 1)

Tento smäd po vedomostiach jej vydržal po celý život. Vždy sa zaujímala o to, čo je možné a sledovala možnosti, ktoré objavila.

Keď zomrela, jej osobná knižnica obsahovala 3 tisíc zväzkov. Okrem kníh o psychológii a správaní ľudí tam boli knihy, články a kazety o rozličných témach od hudby, umenia a náboženstva, po svet a jeho národy.

Virginia sa nikdy neprestala učiť a vždy hľadala odpovede. V roku 1988 napísala:

„Teraz, po dlhých rokoch práce s tisíckami rodín, mám ešte stále veľa záhad. Veľa som sa naučila zo svojej práce a nové poznatky mi otvorili nové možnosti a nové smery objavovania.“ (The New Peoplemaking, 2)

Formálne vzdelávanie pre Virginiu začalo v jednotriednej škole.

„Bolo tam osemnásť detí a na obed sme si robievali hrachovú polievku.“ (Russell, 4)

O siedmich rokoch, ktoré tam strávila, hovorila ako o čase, keď sa učila ľahko a s radosťou. Keď mala Virginia ísť na strednú školu, Pagenkopfovci sa presťahovali do Milwaukee. Virginia sa zapísala na Južnú strednú školu, kde sa jej láska k poznávaniu ešte prehĺbila. „Ginger“, ako ju volali, si ešte aj po rokoch spomínala na jednu učiteľku: Estelle Stoneovú. Okrem toho, že pani Stoneová bola dobrou učiteľkou geometrie, naučila Virginiu, že každú príležitosť, aj keď sa pomýli, môže využiť na to, aby sa niečo nové naučila.

Na strednú školu chodila počas hospodárskej krízy a to znamenalo, že musela aj pracovať. Učila sa však veľmi dobre a strednú školu skončila v roku 1932, teda skôr než mala 16 rokov. Virginia chcela ísť na vysokú školu a upínala zrak na Štátnu pedagogickú fakultu v Milwaukee (teraz Wisconsinskú Univerzitu), ktorú pokladala za jednu z najlepších.

„Zašla som na študijné oddelenie Štátnej pedagogickej fakulty v Milwaukee. Nikdy na to nezabudnem. Ukázala som im vysvedčenie a povedala som, že sa chcem zapísať na vysokú. Povedali: ‚No a koľko máte peňazí?‘ Povedala som: ‚Mám tri doláre.‘ A oni: ‚A ako s tým chcete študovať?‘ Odpovedala som: ‚Nuž, ja vždy dokážem urobiť to, čo chcem.‘ Zapísali ma a keď som odišla, zavolali mojej matke a povedali jej: ‚Bola tu vaša dcéra a mala iba tri doláre a už sme ju zapísali. Ako to bude?‘ Moja matka im povedala: ‚Pozrite sa, ak vám Virginia povedala, že to dokáže, tak to dokáže.‘ (King 20)

Virginia usilovne študovala a pracovala, aby si zarobila na školné, na knihy a na každodenné výdavky. Pracovala v agentúre Work Project Administration (WPA) a v Gimbelovom obchodnom dome. Cez víkendy opatrovala deti. Napriek nabitému programu veľmi dobre prospievala aj v škole. Profesorka sociológie Alma Allisonová ju povzbudzovala v jej mimoškolských aktivitách, pretože bola presvedčená, že vzdelanie sa zakladá na skúsenostiach.

Jednou z veľmi dôležitých skúseností bola pre Virginiu práca v Dome Abrahama Lincolna (DAL), čo bolo obecné stredisko pre afroameričanov. Virginiu priviedla do DAL túžba pracovať s ľuďmi, ktorí sú od nej odlišní a učiť sa od nich. Začala tam pracovať, keď bola v druhom ročníku a ostala až do konca štúdií. Laurelovi Kingovi to vysvetlila takto:

„Tam, kde som bola, som nestretávala černochov. Nič som o nich nevedela. Tak som si povedala, že to vyskúšam. Začala som tam pracovať, keď som bola v druhom ročníku a ostala som celé tri roky. Robila som tam všetko možné. Rozbehla som materskú školu; viedla som skupinové hry; viedla som mládežnícky dramatický krúžok. Niektorí z nich boli starší ako ja.“ (Russell 6)

Počas práce v Dome Abrahama Lincolna sa Virginia zoznámila s rasizmom. Niekoľko zážitkov jej otvorilo oči a uvidela predsudky a obťažovanie, ktorému boli černosi deň čo deň vystavení.

Tretí ročník Štátnej pedagogickej fakulty v Milwaukee skončila Virginia v roku 1936 s titulom bakalár v oblasti pedagogiky.

pokračovanie

Spracoval PhDr. Ivan Valkovič

Článok uverejnený s láskavým súhlasom redakcie bulletinu EMPATIA.

Momentky
Rodina
Štúdium
Učiteľka
Terapeutka
Priekopníčka
Choroba a smrť

V tomto roku organizujeme niekoľko seminárov zameraných na rodinu a vzťahy
podľa Modelu Virginie Satirovej: