Inštitút Virginie Satirovej: Rodinný lekár budúcnosti? (1/4)

Inšpirujúci prístup pre praktických lekárov a poslucháčov medicíny

V prvom desaťročí tohto tisícročia popri vzácnom mierovom, bezpečnom a pokojnom živote medzinárodnú scénu čoraz viac vystihujú početné vojnové konflikty a vojny, teroristické útoky a hrozby, spory a strety medzi rôznymi etnickými a náboženskými skupinami, ktoré prinášajú nechcené vysídľovanie a presídľovanie, nadobúdajúce globálne rozmery a prinášajúce nesmierne utrpenie a traumatizujúce dôsledky pre rodiny a jednotlivcov, ktorí v nich žijú. Tieto trendy sú „dôsledkom neľudského jednania ľudí voči ľuďom“ (Charny in Kaslow, 2007).

Je dôležité, aby sa týmto silám stavali do cesty tie globálne úsilia, ktoré hrozby pre jednotlivcov a ich rodiny účinným spôsobom zastavujú, zmierňujú alebo im predchádzajú. Emocionálne prežívanie, potreby a priania, ktoré ľudia pri utrpení na rôznych kontinentoch môžu vyjadrovať rôznym spôsobom, sú veľmi podobné. Ľudia túžia po bezpečí, integrite a slobode, úcte a prijatí, láske a uznaní, perspektíve a možnosti výberu, aktivite a tvorivosti, chcú, aby ich život mal zmysel. Dennodenne sú tieto potreby ľudí ohrozované.

Lekári spolu s mnohými ďalšími odborníkmi pomáhajú nielen svojim pacientom, ale aj ich rodinám a miestnemu spoločenstvu, ba prospievajú dokonca celému svetu.

V podobnom duchu sa niesla aj májová Svetová konferencia o rodine v Prahe (WFC 2007), ktorá oživila myšlienku známej americkej zakladateľky rodinnej terapie Virginie Satirovej (1916-1988):

„Keď pomáhame rodine, pomáhame uzdravovať svet.“

Pražská konferencia poukázala na množstvo aktuálnych megatrendov, ktoré rodinu v súčasnosti destabilizujú zvonku alebo vnútorne a ohrozujú jej rovnováhu, dynamiku fungovania a štruktúru, ktoré negatívne ovplyvňujú telesné a duševné zdravie a následne aj sociálne a pracovné uplatnenie jej členov. Konferencia predstavila taktiež aj aktuálne multidisciplinárne možnosti predstaviteľov rodinnej psychológie, psychoterapie, psychiatrie, poradenstva, medicíny, pedagogiky, sociálnych vied na liečenie a ochranu ohrozeného rodinného spoločenstva a ľudského jedinca. Význam týchto snažení zvýrazňuje skutočnosť, že ak dopad súčasných vnútrorodinných problémov a stresov v jednej generácii súčasníkov nie je adekvátne riešený alebo ošetrený, môže byť automaticky ( t. j. bez účasti vedomej psychickej regulácie alebo vôle) medzigeneračne prenesený do ďalšej alebo ďalších generácií potomstva.

Rodina môže na jednej strane vytvárať primeranú základňu pre zdravý vývin a podporu svojich členov, na strane druhej touto základňou v želanom zmysle byť nemusí a môže pre jej členov a komunitu predstavovať zložitý problém. Samotné rodinné dedičstvo a systém hodnôt môžu zásadným spôsobom predurčovať, ako budú rodina a jej jednotliví členovia zvládať rozmanité stresové situácie. Prepojenie a blízkosť pomáhajúcich profesií a inštitúcií s rodinou a jej kultúrou môžu pomáhať rodine meniť dopad posttraumatických stavov, predchádzať alebo znižovať rizikové sexuálne správanie, násilie alebo závislosti a závažné chronické alebo život ohrozujúce ochorenia.

Život bez stresu si už ťažko dnes vieme predstaviť a rôzne stresory kladú nároky na proces zvládania. Vytvorenie prepojenia (linkage) medzi rodinou, kultúrou a komunitou uľahčuje prístup a využívanie rodinných, kultúrnych a komunitných zdrojov, ktoré môžu podporovať odolnosť a znižovať krátkodobý i dlhodobý dopad stresu na rodinu a komunitu. Vytváranie a udržovanie hustých sietí medzi prirodzenými a pomocnými alebo umelými systémami podpory je rozhodujúce pre deti, dospievajúcich i rodiny, pretože im v kritickej chvíli umožní spojiť sa a posilniť svoju odolnosť a predísť tak drogovej závislosti, násiliu, depresiám, suicidálnym tendenciám, a posttraumatickým ochoreniam. Tieto systémy podpory sú tiež rozhodujúce pri práci s bežným fyzickým alebo mentálnym ochorením (Landau, 2007).

Jeden zo zaujímavých spôsobov aplikácie prepojenia rodinného systému a systému primárnej zdravotníckej starostlivosti ilustrovali vo svojej tímovej prezentácii Melton Strozier a Lee Bowen z Lekárskej fakulty v Macone, v Georgii, spolu so Stevom Livingstonom z floridskej Barryho univerzity v Orlande. Tento tím predstavil zaujímavý projekt výcvikového programu pre poslucháčov medicíny, v ktorom sa učia, ako v rámci primárnej starostlivosti lepšie poznať, pracovať a zhodnotiť aj rodinný systém pacienta a ako využiť tieto informácie pri zostavovaní lekárskych nálezov a dokumentov a pri samotnom liečení.

Jednou z prvotných otázok je, čo vlastne viedlo týchto autorov k vytvoreniu koncepcie, podľa ktorej by sa praktickí lekári mali viac zorientovať v rodinnom systéme svojich pacientov? Pozrime sa najskôr na nasledujúcu kazuistiku, ktorú nám autori projektu ponúkli:

pokračovanie