Inštitút Virginie Satirovej: Rodinný lekár budúcnosti? (4/4)

Zoznam príznakov pre vyhodnocovanie rodinného kontextu.

V nasledovnom uvádzame zoznam tých príznakov, ktoré podľa Barriera a Christie-Seeley vyžadujú, aby pri nich lekár vyhodnocoval aj rodinný kontext:

1. Nešpecifické symptómy u pacienta, ktorý často navštevuje lekára: bolesti hlavy, chrbtice, brucha, najmä pri absencii organickej príčiny.

2. Nadužívanie zdravotníckej starostlivosti alebo časté návštevy rôznych členov rodiny.

3. Ťažkosti poradiť si s manažmentom chronického ochorenia. Do manažmentu chronického ochorenia je vždy užitočné zapojiť rodinu, ale ak v manažmente dôjde k problémom, je povinnosťou vyhodnotiť rodinné podmienky. Príkladom môže byť problém zaobstarať pacientovi liek a zabezpečiť diétu u takých druhov ochorení, ako je napr. epilepsia alebo hypertenzia a opakujúce sa problémy ako diabetická kóma alebo inzulínové reakcie a vážne astmatické záchvaty.

4. „Sériový efekt“, tzn. ak ďalší člen rodiny začne mať rovnaké symptómy vážneho ochorenia alebo krízy ako iný člen, alebo ak sa série ochorení vyskytnú v časovo krátkej následnosti v rodine.

5. Emocionálne alebo behaviorálne problémy, „prejavy“ u adolescenta, depresie alebo úzkosti u dospelých.

6. Problémy medzi dvomi osobami (manželské, sexuálne problémy), vrátane impotencie, neplodnosti alebo výraznej závislosti pri alebo bez ochorenia.

7. Obetný baránok alebo triangulácia: prenos nevyriešeného rodinného stresu na jedného člena, obvykle na dieťa.

8. Ochorenia kauzálne vo vzťahu k životnému štýlu a environmentálnym podmienkam (ochorenia pečene a alkoholizmus, pľúcne ochorenia a fajčenie, peptické vredy a emocionálny stres).

9. Aktivity podporujúce zdravie a prevenciu ochorení v rodine, vrátane imunizácie, genetického a výživového poradenstva.

10. Úzkosť zapríčinená predvídaním všeobecných problémov spojených s každou z vývinových fáz rodiny, vrátane narodenia a starostlivosti o dieťa, adolescencie, krízy stredného veku, syndrómu „prázdneho hniezda“ atď.

11. Strata člena rodiny, strata zamestnania, znetvorenie alebo amputácia pri nehode, úraze, úmrtie, vojna, separácia, uzatvorenie pracoviska atď.

12. Kedykoľvek vám striktný biomedicínsky model nesedí, pozrite sa na rodinu!

Klinické „červené vlajočky“:

13. „Atypické migrény“, bolesti hlavy s dlhým trvaním.

14. Osoba s chronickou depresiou, nezvládnutá žiadnou dlhodobou terapiou, ani medicínskou ani elektrokonvulzívnou.

15. Pacient, ktorý prezentuje „chronickú úzkostnosť“, ktorý v uplynulých rokoch veľakrát navštívil lekára s viacerými nejasnými sťažnosťami a bez zistenia alebo signifikantného potvrdenia „organického“ ochorenia.

16. Pacienti sťažujúci sa na chronickú únavu alebo sústavne sa sťažujúci.

17. Sťažnosti pediatrov a vzdelávanie, ktoré nepriniesli očakávaný účinok na strane rodičov. 18. U niektorých pacientov insomnia - nespavosť.

Ukazuje sa, že veľa pacientov s chronickým ochorením má aj komorbiditu s psychiatrickými poruchami. Pacienti s chronickými ochoreniami prežívajú významné stresujúce okamihy vo svojich rodinách, ktoré viac alebo menej priamo súvisia s ochorením. Pacient môže prežívať napr. životnú zmenu, obmedzenia v aktivite, životospráve, manželstve alebo partnerstve, sexualite, v pracovnom alebo školskom výkone, vo vzťahu k sebe samému: pri pohľade na seba, na sebahodnotenie, hodnotenie svojej perspektívy a úloh, možností a limitov, svojej celistvosti, zmyslu svojho bytia, svojej perspektívy, vzťahov k okoliu - k partnerovi, deťom, k rodičom, k medicínskym zákrokom, tolerancii k liečbe, bolesti, odporu k zákrokom, k smrti a pod., ktoré si žiadajú podporu a primerané zvládanie tak zo strany rodiny, ako aj praktického lekára a ďalších odborníkov.

Môžeme sa len domnievať, že obdobná situácia a potreba tak ako v zahraničí je aktuálna aj v našej krajine. V našich podmienkach sa kolektívu autorov pod vedením A. Heretika podarilo sledovať výskyt depresie na Slovensku a v epidemiologickej štúdii z roku 2003 mohli porovnať svoje výsledky s európskou štúdiou DEPRESS Lépina et al. z roku 1997 a zistili u nás takmer dvojnásobne vyššiu prevalenciu veľkej depresie (12,8 vs 6,9%) a dvaapolnásobne vyššiu prevalenciu malej depresie (4,8 vs 1,8%) než v šiestich porovnávaných krajinách a takmer trojnásobne vyšší počet ľudí s depresívnymi symptómami bez závažnejšieho ovplyvnenia bežného fungovania (23% vs 8,3%). Ako najsilnejší sa javil práve vzťah medzi zdravotnými ťažkosťami/úmrtím a formami depresie podľa MINI a osobnými a rodinnými problémami a formami depresie v MINI.

Dá sa len predpokladať, že systemický postgraduálny výcvik praktických lekárov a pregraduálna výchova poslucháčov medicíny, ktoré by lekárom pomáhali efektívnejšie pri liečbe svojich chronicky pacientov zapájať rodinný systém, by upevnil silu liečebného spojenia

trojuholníka lekár-pacient-rodina

a mohol by byť lepším základom pre dobré prospievanie pacienta, jeho rodiny a v neposlednom rade aj pre väčšie uspokojenie samotného praktického lekára.

Použitá literatúra:

Barrier D., Christie-Seeley, J.: Working with the family in Primary Care, 1984, NY 10178

Heretik A. sr., Heretik A. jr., Novotný, V., Pečeňák J., Ritomský A.: EPID: Epidemiológia depresie na Slovensku, Psychoprof, Nové Zámky, 2003

Kaslow F.: Stejnost a rozdíly mezi rodinami napříč pěti kontinenty, WFC Praha 2007, vyžiadaný referát

Landau J.: Multidisciplinární péče o rodinu: spolupráce při léčení rodiny a komunity, WFC Praha 2007, vyžiadaný referát

Strozier M., Bowen D. Lee, Livingston S.: Training primary care physicians to assess family systems, Výcvik praktických lekárov, prednáška, WFC Praha 2007

Strozier M., Bowen D. Lee, Livingston S.: Family Assessment Training Manual Handout, prednáška, WFC Praha 2007

Strozier M., Bowen D. Lee, Livingston S.: Student field guidelines for conducting the family assessments, výcvik praktických lekárov, prednáška, WFC Praha 2007 (kontakt na autorov: Strozier_am@mercer.edu)

začiatok